Hospodárské noviny: Bohatstvo sa presúva viac k ženám

Zdroj: Hospodárské noviny

Ženy neinklinujú k rizikovým investíciám, uprednostňujú ochranu kapitálu. Obom pohlaviam pomáha slobodný trh a právny štát.

© Bratislava – Ženy ovládajú tretinu svetového bohatstva a hodnotu svojho majetku v posledných rokoch zvyšujú významne rýchlejšie ako predtým. Tento trend sa čoraz výraznejšie prejavuje globálne. Ako je na tom „nežnejšia polovica“ ľudstva v Česku a na Slovensku a aké majetkové postavenie mali ženy v minulosti?

Presun bohatstva

Advokátska kancelária Havel & Partners s výskumnou agentúrou SC&C zverejnila štúdiu, ktorá zhŕňa socioekonomické, demografické i legislatívne faktory, ktoré prispievajú v slovenskom a českom prostredí k zvyšovaniu bohatstva, ktoré držia a spravujú ženy.

Nejde pritom o malý posun. Podľa analýzy rodinných a majetkových pomerov skupiny najbohatších Slovákov a Čechov a vlastníkov najväčších rodinných firiem by mohlo od 48 percent až do 70 percent majetku prejsť pri dedičstve do vlastníctva žien.

Poďme sa najskôr krátko pozrieť do minulosti. V starovekom Egypte mali ženy rovnaké práva ako muži v majetkových záležitostiach, mohli nadobúdať majetok, vlastniť ho a nakladať s ním. Podobne ženy v starovekom Ríme aj vtedy mohli dediť majetok a vlastniť a mohli sa rozviesť. V Grécku, na druhej strane, ženy nemohli dediť a nemali ani právo obrátiť sa na súd.
V stredovekej Európe sa dedičstvo odovzdávalo najbližším príbuzným, ktorými boli osoby, ktoré odvodzovali svoj pôvod od spoločného mužského predka a boli členmi tej istej rodiny. Mužskí potomkovia boli uprednostňovaní, pretože synovia zostali súčasťou pôvodnej rodiny, zatiaľ čo dcéry prestali byť súčasťou rodiny.

„Dedičstvo tak prechádzalo najmä z otca na syna. Spočiatku sa rátalo len s tým prvorodeným, čo sa nazývalo princíp primogenitúry,“ píše sa v analýze NextŽeny.

Až neskôr sa stalo, že ak v mužskej línii nebol žiadny dedič, udelilo sa dedičské právo aj pre dcéry.
Finančné a právne postavenie žien v Československu sa najmä počas 20. storočia niekoľkokrát výrazne zmenili. Prevládajúci spoločenský názor, že muž by mal byť živiteľom rodiny a žena by sa mala starať o deti a domácnosť, bol už dlho neudržateľný a rovnako ako vo svete, aj tu prechádzala spoločnosť veľkými ekonomickými zmenami.

Prvá svetová vojna postavila ženy pred úlohy, ktoré predtým patrili mužom. Bolo potrebné zaplniť dieru v štátnom hospodárstve, a tak prevzali profesie, v ktorých predtým dominovali muži, a získali na obdobie, keď muži vôbec neboli prítomní, finančnú samostatnosť. Tej sa neboli ochotné vzdať ani po ich návrate. Tému rodovej rovnosti následne musela reflektovať už prvá republika. Garantovaním volebného práva pre ženy v roku 1920 sa Československo zaradilo medzi vôbec prvé európske krajiny, ktoré tak urobili.

Majetok z dedenia

V českom ani slovenskom prostredí sa ním však dosiaľ komplexnejšie nezaoberala žiadna štúdia či analýza. „Rozhodli sme sa preto spracovať tento fenomén pre Česko a Slovensko.
Cieľom projektu je priniesť otázku ženského vlastníctva a nástupníctva na poradenský trh, iniciovať diskusiu u laickej aj odbornej verejnosti a v ďalších fázach projektu následne odpovedať na rad súvisiacich otázok,“ hovorí k projektu riadiaci partner kancelárie Jaroslav Havel.

Podľa analýzy NextŽeny sa dá v nasledujúcich rokoch očakávať, že ženy budú čoraz úspešnejšie a budú vďaka tomu zvyšovať svoje bohatstvo. Bude to aj vďaka dosahu transferu majetku medzi generáciami, pretože práve v týchto situáciách dochádza k zásadnému preskupeniu vlastníctva majetku. V súčasnosti nominálne vlastnia väčšinu majetku muži, model transferu majetku v rámci dedičstva však ukázal, že v budúcnosti by mohlo dôjsť u skúmaných cieľových skupín k presunu na hornej hranici až po 70 percent bohatstva do rúk ženskej časti populácie. Hoci ide o čísla vypovedajúce len o konkrétnych obmedzených skupinách a zohľadňujúce iba presun majetku podľa zákona, výsledky naznačujú, že je nutné o ženách uvažovať ako o prípadných nástupníčkach súčasných vlastníkov.

„V zahraničí dlhodobo sledovaný trend presunu majetku do rúk žien sa začína prejavovať už aj v slovenskom a českom prostredí a v nadchádzajúcich rokoch očakávame jeho pokračovanie. Pre mnoho žien sa aktuálne stáva alebo v blízkej budúcnosti bude veľkou témou či výzvou správa a efektívne využívanie vlastného majetku. Už teraz preto vnímame otázku ženského vlastníctva a nástupníctva pre budúce roky ako zásadnú,“ naznačuje partner kancelárie David Neveselý.

Zahraničné štúdie upozorňujú aj na to, že ženy a muži pristupujú k financiám a správe majetku odlišne. Ženy neinklinujú k rizikovým investíciám a uprednostňujú skôr konzervatívnejšiu ochranu kapitálu, spravujú tak svoje aktíva prostredníctvom pasívnych investičných stratégií. Investujú dlhodobo a v súlade so svojimi cieľmi a názormi. Vo svojich investíciách zohľadňujú napríklad environmentálne, sociálne a správne aspekty.

V roku 2022 sa v rebríčku 2 668 miliardárov objavilo v zozname 327 žien. Z toho viac ako 100 bolo takých, ktoré samy založili alebo spoluzakladali spoločnosti, a bohatstvo reálne zarobili. Medzi najbohatšími ľudmi sveta je na 104. mieste Češka Renata Kellnerová, ktorá prevzala správu majetku po svojom manželovi Petrovi Kellnerovi, majiteľovi finančnej skupiny PPF. Ten tragicky zahynul v roku 2021.

Patriarchát a chudoba

Ekonomickú neslobodu a utláčanie žien a ich života môžeme vidieť aj dnes. Stačí sa pozrieť na to, ako sa v Afganistane chopili moci príslušníci náboženského extrémistického hnutia Taliban.

„Útlak žien pritom nie je zlý len pre ne, ale škodí aj mužom. Robí spoločnosti chudobnejšími a menej stabilnými,“ vraví Valerie Hudsonová z Texas A&M University. V knihe Prvý politický poriadok hodnotí 176 krajín na stupnici od 0 do 16 podľa kritérií, ako sú nerovné zaobchádzanie so ženami v rodinnom práve a majetkových právach, skoré sobáše dievčat, patrilineárne manželstvá, polygamia, cena za nevestu, uprednostňovanie syna, násilie páchané na ženách a postoje spoločnosti k nemu. Štúdia zistila, že najlepšie možné výsled2014ky dosiahli bohaté demokracie, ako napríklad Austrália, Švédsko a Švajčiarsko, zatiaľ čo krajiny ako Irak, Nigéria, Jemen a Afganistan dosiahli katastrofálne výsledky. Podobne aj ekonomicky bohaté krajiny ako Saudská Arábia a Katar majú značné hodnotenie nestability. Celkovo 120 krajín do určitej miery naďalej podlieha tomuto syndrómu.

Autorka tiež zistila, že patriarchát a chudoba idú ruka v ruke. Tento prístup vysvetlil štyri pätiny rozdielov v potravinovej bezpečnosti a štyri pätiny rozdielov v hodnotení indexu ľudského rozvoja OSN, ktorý meria priemernú dĺžku života, zdravie a vzdelanie.

Ukazuje sa, že dôležité je slobodné trhové prostredie, právny štát a možnosť žien, aby začali podnikať. Časopis The Economist v septembri minulého roka zhrnul význam posilnenia postavenia žien. Existuje podľa neho mnoho dôkazov o tom, že najlepším prostredím na podporu tohto cieľa je slobodné trhové hospodárstvo, ktoré kladie dôraz na silný právny štát a otvorenú trhovú politiku.

Aj Správa Svetovej banky pod názvom Ženy, podnikanie a právo 2022 poukazuje na dôležitosť posilnenia ekonomického postavenia žien a ich zapojenia do podnikania. Výročná štúdia sa zaoberá zákonmi ovplyvňujúcimi ekonomické príležitosti žien, hodnotí a zaraďuje 190 krajín v ôsmich oblastiach: mobilita, odmeňovanie, rodičovstvo, majetok, pracovisko, manželstvo, podnikanie a dôchodky.
Podľa správy z roku 2022 takmer 2,4 miliardy žien na celom svete nemá rovnaké ekonomické práva ako muži.

Prieskum teda ukazuje význam ekonomickej slobody pri podpore väčšej spoločenskej účasti žien a ich kvalitného zapojenia do ekonomických aktivít.
Napríklad Írsko, tretia ekonomicky najslobodnejšia krajina na svete, získala v indexe Svetovej banky 100 bodov, čo podporuje názor, že slobodné trhové ekonomiky posilňujú a umožňujú ženám robiť vlastné životné rozhodnutia. Podobne aj Estónsko, siedma ekonomicky najslobodnejšia ekonomika na svete, získala v indexe Svetovej banky 97,5 bodu zo 100.

Naopak, ekonomicky prevažne neslobodné krajiny, ako sú Čína a Rusko, dosiahli v indexe skóre pod celosvetovým priemerom 76,5.

Prečo to tak je? Keďže ekonomicky neslobodné krajiny nemajú účinný právny štát, regulačnú účinnosť ani otvorené trhy a zvyčajne majú vlády, ktoré zasahujú do života ľudí, ženy tam môžu byť vystavené útlaku a dokonca zneužívaniu.

Index priamo neodpovedá na otázku, ako vytvoriť „rovnosť“ v spoločnosti, správa poukazuje na to, že dôležitým faktorom budú silné vlastnícke práva, ale aj integrita súdnictva. V krajinách, ktoré majú dobre rešpektovaný právny štát, majú ženy tendenciu využívať majetok na dosiahnutie ekonomického zisku, čo zvyšuje ich finančnú bezpečnosť a poskytuje im zábezpeku potrebnú na začatie podnikania.
Platí to však aj naopak. V krajinách, kde sa právny štát ignoruje a nedodržiava, ženy zvyčajne ako prvé ťahajú za kratší koniec. Sú odrádzané od toho, aby prispievali na trh, pretože neexistujú zákony, ktoré by chránili a podporovali ich podnikateľskú slobodu a schopnosti.

Hoci sa silný právny štát ukazuje ako nevyhnutný pre rovnosť žien, rovnako dôležité sú aj funkčné pravidlá a zákony, ktoré v krajine platia a dajú sa vynucovať. Sloboda podnikania, práce a peňažnej slobody, otvorené trhové politiky, ako je obchod, investície a finančná sloboda.

„Hospodárska sloboda je skutočne osvedčeným základom pre posilnenie postavenia žien, ktoré majú viac lepších príležitostí. Zabezpečenie tohto základu umožňuje ženám zachovať si svoju dôstojnosť, vlastniť svoju prácu a v čo najväčšej miere uplatniť svojho podnikateľského ducha,“ píše portál Heritage.